Utečenci

Migranti na rozdiel od utečencov neopúšťajú vlasť z donútenia.

Migrácia je celosvetový fenomén, ktorý v čoraz väčšej miere zasahuje aj Slovensko. Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 tvorí vlastnú migračnú politiku, ktorá sa po vstupe do EÚ rozšírila o medzinárodný rozmer. Osobitnú skupinu v rámci migrantov tvoria utečenci. Osobitné postavenie utečencov spočíva v nedobrovoľnosti ich migrácie.

Utečenci sú ľudia, ktorí nedobrovoľne odchádzajú zo svojej rodnej krajiny alebo krajiny, kde žili, pretože sú prenasledovaní, alebo je v krajine zlá politická situácia a vojna. Zatiaľ čo ostatní migranti odchádzajú za lepšou možnosťou, utečenci sú nútení opustiť krajinu, lebo sú v ohrození života. Utečenci predovšetkým hľadajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Utečenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlačili z nášho územia alebo zničili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávisť k našej krajine, práve naopak snažia sa u nás nájsť útočisko. Ľudia, opúšťajúci svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine.

Chcú jednoducho nájsť také miesto na Zemi, kde by našli podmienky na bezpečný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách totalitnej vlády Komunistickej strany sme utečencov neprijímali a preto dnes ešte stále nie sme zvyknutí na ich prítomnosť. Obyvatelia ČSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii, pričom naša krajina skôr utečencov produkovala. Mali by sme si spomenúť na túto dobu, pochopiť naše morálne záväzky a uvedomiť si, že o našich utečencov z bývalého Československa sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátiť kultúru západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením obyvateľov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali veľkorysú pomoc. Zatiaľ čo sa situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme občianske slobody a práva, vytvorili demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neľudskejšej podobe. Ak máme to šťastie, že sa dnes nachádzame v oveľa lepšej životnej situácii, je nepochybne správne a v súlade s etikou ľudskosti snažiť sa pomáhať ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody.

Tvrdenie, že utečenci nás vytlačia z nášho územia a rozvrátia našu spoločnosť je nezmyselné. Podľa údajov UNHCR, od roku 1992 do koncu roku 2002 požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ľudí. Ministerstvo vnútra počas tohoto obdobia priznalo postavenie utečenca celkovo v 537 prípadoch. Predstava, že by tento zanedbateľný počet ľudí nejako ohrozoval našu integritu je samozrejme absurdná. Práve naopak, mnohí utečenci nepredstavujú ohrozenie našej spoločnosti, ale prínos na ekonomickej aj kultúrnej úrovni. Kultúrna diverzita a rôznorodosť je obohacujúca. Vďaka prelínaniu kultúr vznikali v ľudskej histórií nové hodnoty a ľudská spoločnosť sa posúvala dopredu. Najvyspelejšie krajiny sveta sú dnes práve multikultúrne krajiny, v ktorých sa navzájom dopĺňajú kultúrne prvky mnohých etník a národov.

Chcete nás podporiť aj tento rok?

Ako na to?