Integrácia ukrajinských utečencov

Viac ako 5 milióny ľudí utieklo cez hranice Ukrajiny po invázii Ruska 24. februára. Práve teraz je pozornosť pochopiteľne zameraná na ich vstup a príjem.  EÚ bude ale  čoskoro musieť zvážiť ako čo najlepšie pomôcť týmto novo prichádzajúcim ľuďom usadiť sa. Aktivácia smernice o Dočasnej ochrane z 3. marca dáva (hlavne) Ukrajincom právo na prístup ku kľúčovým službám súvisiacim s integráciou a zamestnaním. Jednotlivé členské krajiny teraz čelia obrovskej výzve, aby sa tento prístup ku integrácii a zamestnaniu stal skutočnosťou.

Aktivácia smernice o dočasnej ochrane je dôležitým medzníkom, ktorý  umožňuje občanom Ukrajiny a obyvateľom s trvalým pobytom na Ukrajine prístup k základným službám súvisiacim s integráciou ako aj k zamestnaniu.  Z minulých skúseností vieme, že včasné poskytnutie služieb je kľúčom k  úspešnej integrácii.

S ohľadom na tento predpoklad je dôležité sa zamyslieť nad nasledujúcim:

Kto a kam prichádza?

S podmienkou Ukrajiny, aby muži vo veku 18-60 rokov zostali v krajine a podporovali obranné úsilie, sú to prevažne ženy a deti, ako aj starší muži, ktorí v súčasnosti prichádzajú do EÚ.

Rýchla eskalácia konfliktu znamenala, že museli okamžite odísť a mali len málo času na prípravu cesty na hranicu. Nie sú to len ukrajinskí občania, čo museli opustiť svoje bydliská: študenti, pracovníci a utečenci z iných krajín boli tiež zasiahnutí konfliktom a utekali.

Viac ako 5 milióny ľudí ušlo z Ukrajiny cez hranice, pričom prevažná väčšina smeruje do susedných krajín EÚ  (Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Rumunsko).

Poľsko, Taliansko, Česko, Španielsko a Nemecko sú domovom najväčších komunít Ukrajincov v EÚ (podľa počtu povolení na pobyt ku koncu roka 2020), z ktorých väčšina prišla pracovať. Ukrajinci sú vysoko mobilní: podľa prieskumu z roku 2018 štvrtina Ukrajincov uviedla, že oni alebo ich  člen rodiny predtým dočasne pracovali v zahraničí. Mnohí teraz utekajúci z Ukrajiny majú siete príbuzných v krajinách EÚ, ktorí ich vedia prichýliť a poskytnúť pomoc. Toto je možné aj vďaka bezvízovému styku, ktorý, na rozdiel od utečencov z iných krajín, umožňuje Ukrajincom cestovať v rámci EU. Takéto siete sú dôležitým zdrojom pomoci, ale ďalšia podpora bude určite potrebná – najmä pre ľudí s obmedzeným sociálnym kapitálom, ktorý by im pomohol usadiť sa.

Kde zostanú?

Bývanie je jednou z najaktuálnejších potrieb. Tvárou v tvár takému veľkému počtu prichádzajúcich,

s Ukrajinou susediace krajiny začali využívať pripravené prijímacie priestory, pričom niektoré využívajú už existujúce azylové prijímacie zariadenia alebo budujú dočasné tábory, iné sa spoliehajú na hotely a penzióny. Ubytovacie zariadenia sú obzvlášť dôležité pre prichádzajúcich ľudí bez rodiny alebo priateľov v novej krajine, pri ktorých by mohli zostať. Súkromný sektor a  občania tiež zintenzívňujú ponuku bytov pre prichádzajúcich bez ubytovania. Slovensko finančne podporuje súkromné osoby a turistické zariadenia, ktoré poskytnú ubytovanie ukrajinským občanom (100 EUR za ubytovanie dieťaťa  a 200 EUR za ubytovanie dospelej osoby na mesiac).

Krajiny, ktoré zaznamenávajú najväčší počet prichádzajúcich, majú už nedostatok cenovo dostupného alebo sociálneho bývania. Vo všeobecnosti, pretrvávajúce vysoké náklady, ako aj diskriminácia na trhu s bývaním, spôsobuje ťažkosti mnohým ľuďom z Ukrajiny nájsť si miesto na prenájom.

V dôsledku prudkého nárastu utečencov v rokoch 2015 – 2016 sme videli celý rad kreatívnych prístupov k uspokojovaniu potreby bývania, vrátane spájania prichádzajúcich ľudí s dobrovoľnými hostiteľmi a tiež co-housingom (spolubývanie utečencov s miestnymi mladými ľuďmi a seniormi). Takéto iniciatívy sú zvyčajne malého rozsahu a môžu urobiť len malý zlom v dostupnosti bývania, no ponúkajú dôležité príležitosti pre medzi-kultúrnu interakciu a mohli by sa ďalej rozširovať. Zvýšenie finančnej pomoci je ďalší spôsob ako pomôcť ľuďom vyrovnať sa s vysokými alebo rastúcimi nákladmi na bývanie.

Aká je starostlivosť o fyzické a duševné zdravie?

Dva roky pandémie COVID-19 spôsobili tlak na zdravotné systémy. Ľudia zranení vo vojnovom konflikte potrebujú okamžitú  núdzovú lekársku pomoc. Výzvy súvisiace s konfliktom vrátane nemožnosti dodržiavať  bezpečný odstup spolu s extrémnym stresom v kombinácii s relatívne nízkou zaočkovanosťou medzi Ukrajincami môžu viesť k nárastu infekcií COVID-19 a k zvýšenému dopytu po zdravotníckych službách.

Ďalším naliehavým problémom je prístup k liekom. Vzhľadom na demografiu prichádzajúcich bude citeľný osobitný tlak na zdravotnú starostlivosť o starších ľudí, deti a ženy vrátane tehotných žien. Doposiaľ sa prijímajúce krajiny zameriavali na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prichádzajúcim pomocou zdravotníckych zariadení určených pre miestnych občanov namiesto vytvárania paralelných systémov zdravotnej starostlivosti, čo je pozitívnym faktorom.

Akokoľvek je fyzické zdravie dôležité, nie je jediným problémom. Ako sme videli, životy ľudí sa doslova prevrátili cez noc, pričom niektorí čakali až 60 hodín v mraze v radoch dlhých mnoho kilometrov na prechod do bezpečia. Zároveň, keďže väčšina  mužov musela zostať na Ukrajine, sú rodiny oddelené. Tí, ktorí odišli, sa boja o bezpečnosť svojich blízkych doma. Takéto stresové situácie sú dôvodom prečo duševné zdravie a psychosociálna podpora sú základnou zložkou humanitárnej intervencie – a prečo by mali byť tiež kľúčovou súčasťou integračných prístupov. Avšak ,systémy podpory duševného zdravia v Európe sú nedostatočne rozvinuté a finančne poddimenzované. Starostlivosť je ťažko dostupná aj pre širokú verejnosť a  pre utečencov a iných migrantov je ešte náročnejšie dostať sa k nej. Je dôležité výrazne navýšiť financovanie klinickej starostlivosti o duševné zdravie pre traumatizovaných utečencov spolu s neklinickými prístupmi v partnerstve so školami, komunitnými a inými organizáciami

Ako začleniť prichádzajúcich do systému vzdelávania?

Deti v školskom veku tvoria veľkú časť prichádzajúcich ukrajinských utečencov, čo vyžaduje zásahy do školských systémov v polovici školského roka. Členské štáty už iniciovali snahy o začlenenie detí do bežného vzdelávacieho systému, ale takéto náhle začlenenie veľkého počtu detí utečencov predstavuje niekoľko problémov. Môže to napnúť kapacity jednotlivých vzdelávacích inštitúcií a negatívne ovplyvniť pomer  medzi učiteľmi a žiakmi.

Deti často čelia ťažkostiam, ktoré presahujú plnenie školských povinností. Zahŕňajú prispôsobenie  sa novej škole, zvládanie traumy, riešenie jazykovej bariéry a orientácia v rozdieloch v učebných osnovách. Učitelia nie sú dostatočne vyškolení na riešenie týchto problémov. Aktuálne sú posudzované rôzne prístupy riešenia tejto situácie – vrátane vytvorenia špeciálnych tried pre ukrajinské deti, následný prechod do bežných tried a najatie ukrajinsky hovoriacich učiteľov. Nemalo by sa zabúdať ani na študentov, ktorým bolo prerušené  vysokoškolské vzdelávanie. Zatiaľ čo v teoretickej rovine majú ukrajinskí študenti právo na vysokoškolské vzdelávanie v hostiteľskej krajine, dodatočná podpora vo forme štipendií, prípadne príspevkov na bývanie, môže byť potrebná. Nie je tiež jasné do akej miery budú uznané kredity získané na ukrajinských vysokých školách. Nevie sa, koľko neukrajinských študentov, ktorí študovali na ukrajinských školách, bude môcť vstúpiť do EÚ a koľkí sa plánujú vrátiť do svojich krajín pôvodu.

Ako prekonať jazykovú bariéru?

Niektorí Ukrajinci majú maďarčinu alebo rumunčinu ako svoj materinský jazyk; kým osobné siete a jazyková blízkosť s inými slovanskými jazykmi (napr. poľština, slovenčina a čeština) môže znížiť jazykovú bariéru, ktorá môže migrantom brániť v prístupe k potrebným službám. Stále však bude značný a okamžitý dopyt po tlmočníkoch a prekladateľoch. Z dlhodobého hľadiska budú dôležité jazykové kurzy pre podporu dospelých pri získaní a udomácňovaní sa v nových komunitách, zatiaľ čo deti môžu získať jazykovú podporu v školách. Pre tých, ktorí pracujú alebo hľadajú prácu, sú kurzy obsahujúce slovnú zásobu súvisiacu s prácou a jazykové kurzy u zamestnávateľa obzvlášť efektívnym prístupom.

Ako integrovať prichádzajúcich ľudí na trh práce?

Uľahčenie prístupu na trh práce je tradične ústredným bodom integračnej politiky. Je to dôležité aj vzhľadom na obmedzené finančné zdroje prichádzajúcich a súčasné problémy zameniť si hotovosť na miestne meny. Zamestnávatelia vo viacerých členských štátoch EÚ zostávajú optimistickí, pokiaľ ide o absorpčné kapacity ich trhov práce a oznamujú, že môžu ľahko zamestnať  od 100 000 (Slovensko) do 500 000 (Poľsko) pracovníkov navyše. Časté sú iniciatívy súkromného sektora ponúkajúce pracovné miesta v kombinácii s dodatočnou podporou (napr. poskytnutie bývania) novo-prichádzajúcim utečencom. Nedostatok pracovnej sily skutočne môže znamenať veľa príležitostí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nie každý vstúpi na trh práce tak ľahko. Okrem jazykovej bariéry zohráva úlohu aj fakt, že prichádzajú najmä ženy, deti a seniori, čo znamená, že významný podiel utečencov nebol predtým aktívny ani na ukrajinskom pracovnom trhu a nemusí byť ani v EÚ.  Pre utečencov, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, je dostupnosť inštitucionálnej starostlivosti o deti a seniorov podmienkou pre vstup na trh práce. Zatiaľ čo niektorí utečenci sa skutočne môžu stať ekonomicky sebestační, zraniteľné skupiny utečencov si budú vyžadovať dlhodobú podporu.

Výzvy integrácie na pracovný trh ďaleko presahujú otázku jednoduchého vyhľadania vhodnej pracovnej ponuky, aj keď otázkou tiež zostáva, či profily potenciálnych pracovníkov budú zodpovedať dostupným voľným pracovným miestam. Napríklad, okrem nedostatku menej kvalifikovaných pracovníkov, poľský trh práce zápasí s veľkým nedostatkom pracovníkov so špecifickou kvalifikáciou. Ukrajina má dobre vzdelanú pracovnú silu, ale „brain-waste“, tzv. plytvanie kvalifikovanou pracovnou silou je medzi utečencami pretrvávajúcim problémom a vzdelávanie na Ukrajine zaostáva vývoju na trhu práce. Aj keď môže byť relatívne ľahké umiestniť menej kvalifikovaných pracovníkov na trh práce, pre ľudí s vyššou kvalifikáciou to môže byť náročnejšie kvôli ťažkostiam s jej uznaním, najmä ak nemohli priniesť  dokumenty dosvedčujúce ich znalostí a schopností. Od roku 2015 si Európa uvedomuje dôležitosť včasného overovania neformálnych zručností a uznávania zahraničnej kvalifikácie tak, aby utečenci vedeli zúročiť svoje schopnosti. Pre tvorcov politík s ambíciou vytvoriť systém rýchleho uznania kvalifikácií a zaplnenia voľných pracovných miest, môže byť inšpiráciou švédska iniciatíva Fast Track. Je nevyhnutné, aby sa venovala pozornosť aj pracovným podmienkam  a zmierňovaniu rizík vykorisťovania.

Pre Ukrajincov, ktorí majú v krajinách EÚ už siete príbuzných a priateľov, môže byť nájdenie práce jednoduchšie. Navyše právo Ukrajincov na voľný pohyb v rámci EU im umožňuje cestovať  za pracovnými príležitosťami alebo do krajiny, ktorej jazyk ovládajú. To je možnosť, ktorú väčšina utečencov z iných krajín nemá.

Ako ovplyvňujú situáciu postoje verejnosti?

Postoj verejnosti k utečencom a migrantom formuje to ako sú utečenci privítaní a tiež ovplyvňuje miestne a národné politiky s nimi súvisiace. Naprieč EÚ je podpora ukrajinským utečencom pozoruhodná. To však nevyhnutne neznamená, že to tak zostane aj naďalej, čo sme mohli vidieť aj v iných prípadoch. Nejde len o časové obdobie,  ale aj o rozsah príchodov utečencov, čo môže zmeniť verejnú mienku. To, že skôr či neskôr sa pravdepodobne objaví napätie, je ďalším dôvodom, prečo je integrácia taká dôležitá. Pre Ukrajincov, ktorí sa sťahujú do východnej Európy, sa jazyková a kultúrna podobnosť môže ukázať ako výhoda pri predchádzaní napätiu, ale nepredstavuje záruku, že to tak bude. Nie sú to len utečenci, ktorí sa budú musieť prispôsobiť. Je preto prvoradé  podporovať angažovanosť miestnych ľudí. Už sa objavili správy o ťažkostiach ľudí s iným rasovým a etnickým pôvodom so vstupom na územie EÚ. Poukazuje to na dlhodobý problém diskriminácie migrantov, etnických, rasových a náboženských menšín.  Snahy o boj proti diskriminácii a strategická komunikácia bude zohrávať dôležitú úlohu.

Jedinečná situácia

Aj keď veľa faktorov v rozvíjajúcom sa konflikte zostáva neistých, je zrejmé, že keď sa skončí, zotavenie bude vyžadovať veľa času.  A aj keď bude návrat na Ukrajinu možný, niektorí utečenci budú chcieť zostať v EÚ, ako je možné vidieť pri Bosniakoch, ktorí  po skončení vojny zostali v Rakúsku. Nepoznáme úplný rozsah vysídlenia ani počty utečencov, ktorí sa usadia v jednotlivých krajinách. Nielen táto dynamika, ale aj individuálne profily ľudí a lokálny kontext formujú spôsoby uvažovania o integrácii, integračné potreby a odpoveď politík na ne.

Zatiaľ čo mnohé zo súčasných cieľových krajín si čoraz viac uvedomujú dôležitosť integrácie v rámci komplexnej imigračnej politiky, značný priestor na zlepšenie v rôznych oblastiach integračnej politiky stále existuje. Navyše, integračná politika vo východnej Európe je do značnej miery projektovaná a poukazuje na potrebu prejsť na dlhodobý a holistický prístup k integrácii. Nájsť rovnováhu medzi mainstreamovou podporou integrácie a individualizovanou, adresnou formou podpory bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch kľúčová. Zatiaľ čo vnútroštátne orgány manažujú prijímacie zariadenia pre utečencov a nastavujú legálny rámec postavenia utečencov a  ich integrácie, sú to mestá, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore utečencom usadiť sa.

EÚ môže a mala by zohrávať podpornú úlohu pre členské štáty. Financovanie zo strany EÚ musí byť flexibilné, aby mohlo reagovať na rôzne národné, regionálne, a miestne kontexty. Je zrejmé, že všetky úrovne štátnej správy budú potrebovať finančnú injekciu. Poľsko predpokladá potrebu 350 – 700 miliónov EUR.

EÚ môže tiež prepojiť tie krajiny, ktoré prijali veľké množstvo ľudí v nedávnej minulosti – ako Nemecko, Švédsko a Rakúsko – s tými, ktorí tak robia dnes s cieľom zdieľania skúseností a osvedčených postupov.

Rozsah ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny by otestoval každý členský štát EÚ – a mnohé z týchto krajín majú relatívne krátke skúsenosti s prijímaním imigrantov. Súčasná situácia je v mnohých smeroch odlišná od predchádzajúcich utečeneckých vĺn – v neposlednom rade preto, že Ukrajinci vo všeobecnosti takmer okamžite získali právo na prácu, pobyt a prístup k službám. Môžu sa  pohybovať v rámci EÚ, aby sa spojili so svojimi sieťami. Mnohí už pracovali alebo študovali v EÚ. To však neznamená, že to bude ľahké. Európa zaznamenala úžasnú mobilizáciu a prílev pomoci od občianskej spoločnosti, súkromného sektora a jednotlivcov – a to je presne to, čo bolo potrebné. Pre úspešnú  integráciu je dôležité, aby táto dobrá vôľa obstála v skúške časom.

Autorky: Caitlin Katsiaficas and Justyna Segeš Frelak

Preklad: Katarína Özger

https://www.icmpd.org/blog/2022/integration-of-ukrainian-refugees-the-road-ahead?fbclid=IwAR16xJQH75hK-czRHG31WEtZN3yN2nJjRR_GmeBlBFL4AoMp1s403N7VIbg

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Populárne články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.